Povolanie sestry je poslaním, je skutočne náročné a preto si môžeme položiť otázku,  čo motivuje budúce študentky pre tento výber a zároveň čo ich vedie k pomoci aj v súčasných podmienkach karantény.  Uvádzame niekoľko odpovedí študentiek a sestier:

„Mojím snom bolo od mala pomáhať ľudom, starať sa o nich a byť im oporou v najhorších chvíľach. Preto som sa rozhodla študovať toto povolanie, a preto aj pomáham v súčasnej situácii“(Ivana, Ď).

 „Už ako dieťa, som strašne rada pomáhala iným, aj keď sa to netýkalo priamo zdravia, mala som veľmi rada pocit pochvaly, vďaky. Čím som bola staršia tak tento pocit vo mne prevládal, vtedy som sa rozhodla a povedala si, budem nasledovať svoje srdce. Ľuďom dám všetko, pomoc, pocit istoty a lásky, vieru že na svete sú stále ľudia, v ktorých dobro nevymrelo. Pociťovala som, že toto je smer, ako môžem zanechať stopu alebo posolstvo s tým, že moja duša je naplnená, šťastná“ (Janka, K).

„Sestra nie je povolanie, ale poslanie" toto bola veta, nad ktorou som sa často zamýšľala, nerozumela som jej. Teraz, po šiestich rokoch štúdia viem povedať, že krajšie povolanie nie je. Dopriala by som pocítiť každému  človeku ten nádherný pocit vďaky od ľudí, ktorí sú v istých chvíľach bezmocní, tie pohľady plné lásky, vďačnosti a pokory. Samozrejme, naše povolanie nie je len o tom krásnom, je naozaj náročne, často pracujeme pod tlakom, v strese, rozhodujeme sa v sekundách, pretože na zdĺhavé rozmýšľanie nie je čas, dúfajúc, že konáme správne, často sme veľmi vyčerpané, deprimované a niekedy máme pocit, že našu prácu nikto neocení. Ale potom príde ten zlom, keď na Vás niekto kričí "sestričenka zlatá", vy sa otočíte a stojí tam človek s TÝM pohľadom a vtedy pochopíte význam slova poslanie a viete že to čo robíte nie je márne. Lepšie rozhodnutie, ako stať sa sestrou som urobiť nemohla“ (Ninka, O).

„Sestrou som sa chcela stať pretože sa mi páčila vidina všetkých tých injekcií, preväzov a iných vecí, ktoré táto práca zahŕňa. Postupom času som si uvedomila ako sa mi toto všetko zíde aj pri starostlivosti o mojich blízkych a som veľmi rada, že som si toto povolanie vybrala. A samozrejme pocit, keď sa na Vás niekto usmeje a poďakuje je na nezaplatenie“ (Viktória, A).

„Inšpiráciou mi bola moja maminka, ktorá je tiež zdravotnou sestrou. Vďaka nej som si vybrala štúdium na strednej zdravotníckej škole. Aj keď som si nebola hneď od začiatku svojou voľbou istá, postupom času som zistila, že som lepšie urobiť nemohla. Od prvého dňa v nemocnici som vedela, že je to práca, ktorú chcem robiť. Zaľúbila som sa do nej natoľko, že som sa rozhodla pokračovať v štúdiu ošetrovateľstva  na UKF“(Gabriela, K).

„Sestrou som sa stala preto, lebo táto práca má napĺňa. Mám dobrý pocit, ak môžem pomáhať jedincom, správať sa k ním empaticky a hlavne ľudsky. Vnímam to ako dar a poslanie“(Jana, B).  

„Prácu sestry som si vybrala, lebo ma napĺňa a baví. Práca sestry je náročná, no o to krajšia, keď vidíme ako našou zásluhou robíme pacientom lepší deň aj v týchto náročných chvíľach“(Kristína, S).

„Pracujem ako dobrovoľník v ambulancii všeobecného lekára v Nových Sadoch. Je to pre mňa obohacujúca skúsenosť. Mala som možnosť precvičiť si správny postup obliekania a vyzliekania ochranných pomôcok pri kontakte s vysoko infekčným pacientom. Som rada, že môžem pomáhať a byť prínosná v tomto náročnom období, zároveň sa veľa naučím a získavam potrebnú prax „ (Júlia, K).

Študentky „ošetrovateľstva“ zo všetkých troch ročníkov poskytujú pomoc v nasledujúcich zariadeniach: Fakultná nemocnica Nitra – Oddelenie urgentnej medicíny, Psychiatrická klinika,  Dom ošetrovateľskej starostlivosti Zlatý vek Nitra, Hospic Nitra, Hospic Palárikovo, Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, Poskytovateľ sociálnych služieb Močenok, Kardiocentrum Nitra,  ZSS  Šaľa, MN Partizánske – Neurologické oddelenie. Za 1. Ročník študijného odboru ošetrovateľstvo sú to študentky: Maťašová Zuzana, Chochulová Erika, Kusová Adela,  Za 2. ročník: Jana Benca, Oľga Buranská, Kristína Szabóová, Martin Škadra, Monika Kačáková, Simona Poláková, Veronika Durmiková, Simona Rajčová, Anna-Mária Gombáliková, Martina Račáková, Kristína Klačanská.Za 3. ročník: Michaela Marenčáková, Sofia Bozáňová, Anna Stefánia Szencziová, Veronika Földešiová, Mário Zrubec, Nina Zelinková, Verešová Nikoleta,  Veronika Poláčková, Kenderová Simona, Bc. Katarina Murková v čase pandémie dobrovoľne šije rúška a rozdáva ich. Ďakujeme, že pomáhate nám všetkým!

Autorka:

PhDr. Alica Slamková, PhD.

PhDr.Jozefína Mesárošová, PhD.